Racionálna funkcia

Racionálna funkcia je funkcia definovaná rovnicou

\begin{displaymath}
y=\frac{P(x)}{Q(x)},
\end{displaymath}

kde $P$ a $Q$ sú polynómy. Jej definičný obor je množina všetkých čísel $r$, pre ktoré $Q(r) \neq 0$. V prípade, ak stupeň polynómu $P$ je menší ako stupeň polynómu $Q$, hovoríme o rýdzo racionálnej funkcii. Všeobecné vlastnosti a grafy racionálnych funkcií je ťažké popísať. Pri práci s nimi je často dôležité rozložiť danú racionálnu funkciu na súčet elementárnych (parciálnych) zlomkov. Pritom postupujeme podľa nasledujúceho návodu.
  1. Vydelením mnohočlenov $P$ a $Q$ prepíšeme funkciu na súčet mnohočlena a rýdzo racionálnej funkcie.
  2. Mnohočlen $Q$ v menovateli rozložíme na súčin koreňových činiteľov.
  3. Ku každému činiteľu typu $(x-r)^k$ vytvoríme práve $k$ zlomkov $\frac{c_k}{(x-r)^k}$, $\frac{c_{k-1}}{(x-r)^{k-1}}$, ..., $\frac{c_1}{(x-r)}$.
  4. Ku každému činiteľu typu $(x^2 + px + q)^l$ vytvoríme práve $l$ zlomkov $\frac{a_lx+b_l}{(x^2 + px + q)^l}$, $\frac{a_{l-1}x+b_{l-1}}{(x^2 + px + q)^{l-1}}$,
    ..., $\frac{a_1x+b_1}{(x^2 + px + q)}$.
  5. Neznáme koeficienty vypočítame porovnaním rýdzo racionálnej časti a súčtu všetkých elementárnych zlomkov.
  6. Pôvodná funkcia sa rovná súčtu mnohočlenu, ktorý sme dostali delením so súčtom všetkých elementárnych zlomkov.

Príklad 13. Rozložme na súčet elementárnych zlomkov funkciu $y = \frac{x^2}{x^4-1}$.

Riešenie: Postupujeme podľa návodu.

  1. Pretože daná funkcia je rýdzo racionálna, prvú časť postupu vynecháme.
  2. $x^4-1 = (x-1)(x+1)(x^2+1)$,
  3. vytvoríme elemntárne zlomky $\frac{c}{x-1}$, $\frac{d}{x+1}$,
  4. a zlomok $\frac{ax+b}{x^2+1}$.
  5. Porovnáme

    \begin{displaymath}
\frac{x^2}{x^4-1} = \frac{x^2}{(x-1)(x+1)(x^2+1)} =
\frac{c}{x-1} + \frac{d}{x+1} + \frac{ax+b}{x^2+1} =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
\frac{c(x+1)(x^2+1) + d(x-1)(x^2+1) + (ax+b)(x-1)(x+1)}
{(x-1)(x+1)(x^2+1)}.
\end{displaymath}

    Pretože menovatele sa rovnajú, rovnajú sa aj čitatele a teda

    \begin{displaymath}
x^2 = c(x+1)(x^2+1) + d(x-1)(x^2+1) + (ax+b)(x-1)(x+1).
\end{displaymath}

    Po roznásobení a úprave pravej strany dostávame rovnosť dvoch mnohočlenov

    \begin{displaymath}
0.x^3 + 1.x^2 + 0.x + 0 =
(a+c+d)x^3 + (b+c-d)x^2 + (-a+c+d)x -b+c-d.
\end{displaymath}

    Pretože dva mnohočleny sa rovnajú práve vtedy, ak majú zhodné všetky koeficienty, posledná rovnosť je ekvivalentná so sústavou lineárnych rovníc

    \begin{displaymath}
\begin{array}{rcrcrcrcr}
a & & & + & c & + & d & = & 0 \\
...
...+ & d & = & 0 \\
& - & b & + & c & - & d & = & 0,
\end{array}\end{displaymath}

    ktorá má riešenie $a = 0,\ b = \frac12,\ c = \frac14,\ d = -\frac14$.
  6. Preto platí

    \begin{displaymath}
\frac{x^2}{x^4-1} =
\frac{\frac14}{x-1} - \frac{\frac14}{x+1} + \frac{\frac12}{x^2+1}.
\end{displaymath}

$\clubsuit$

Príklad 14. Rozložme na súčet mnohočlena a elementárnych zlomkov funkciu $y = \frac{x^8 + x^2}{(x^3+1)(x+1)^2}$.

Riešenie:

  1. Keďže nejde o rýdzo racionálnu funkciu, mnohočleny najskôr vydelíme. Dostaneme podiel $x^3 - 2x^2 + 3x - 5$ a zvyšok $7x^4 + 5x^3 + 2x^2 + 7x + 5$. Preto

    \begin{displaymath}
\frac{x^8 + x^2}{(x^3+1)(x+1)^2} = x^3 - 2x^2 + 3x - 5 +
\frac{7x^4 + 5x^3 + 2x^2 + 7x + 5}{(x^3+1)(x+1)^2}
\end{displaymath}

    Rýdzo racionálnu časť funkcie ďalej rozložíme na súčet elementárnych zlomkov.
  2. Mnohočlen v menovateli rozložíme na súčin koreňových činiteľov pomocou rozkladu $x^3+1 = (x+1)(x^2-x+1)$, ktorého kvadratický činiteľ sa ďalej rozložiť nedá. Preto

    \begin{displaymath}
(x^3+1)(x+1)^2 = (x+1)^3(x^2-x+1),
\end{displaymath}

  3. vytvoríme elemntárne zlomky $\frac{a}{(x+1)^3}$, $\frac{b}{(x+1)^2}$, $\frac{c}{x+1}$
  4. a zlomok $\frac{dx+e}{x^2-x+1}$.
  5. Porovnáme

    \begin{displaymath}
\frac{7x^4 + 5x^3 + 2x^2 + 7x + 5}{(x^3+1)(x+1)^2} =
\frac{a...
...3} + \frac{b}{(x+1)^2} + \frac{c}{x+1} +
\frac{dx+e}{x^2-x+1}.
\end{displaymath}

    Po vynásobení menovateľom ľavej strany a úprave pravej strany dostávame rovnosť dvoch mnohočlenov

    \begin{displaymath}
7x^4 + 5x^3 + 2x^2 + 7x + 5 =
\end{displaymath}


    \begin{displaymath}
(c+d)x^4 + (b+c+3d+e)x^3 +
(a+3d+3e)x^2 + (-a+c+d+3e)x + (a+b+c+e).
\end{displaymath}

    Porovnaním koeficientov pri rovnakých mocninách premennej $x$ dostávame sústavu lineárnych rovníc

    \begin{displaymath}
\begin{array}{rcrcrcrcrcr}
& & & & c & + & d & & & = & 7 \\...
... &= & 7 \\
a & + & b & + & c & & & + & e & = & 5,
\end{array}\end{displaymath}

    ktorá má riešenie

    \begin{displaymath}
a = \frac23,\quad b = \frac83,\quad c = \frac{61}{9},\quad
d = \frac29,\quad e = \frac29.
\end{displaymath}

  6. Preto platí

    \begin{displaymath}
\frac{x^8 + x^2}{(x^3+1)(x+1)^2} = x^3 - 2x^2 + 3x - 5 +
\fr...
...
\frac{\frac{61}{9}}{x+1} + \frac{\frac29 x+\frac29}{x^2-x+1}.
\end{displaymath}

$\clubsuit$

Najdôležitejší špeciálny typ racionálnej funkcie je


Subsections